Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Dokážeme korektne diskutovať? - Neznalosť a znevažovanie zdrojov oponentov

5. 09. 2017 10:01:58
Na základe diskusie a nekorektného prístupu k nej, v rámci úvodného článku a po preštudovaní niekoľkých blogov s príbuznou tematikou, som sa rozhodol, že namiesto plánovanej série musím uviesť na pravú mieru záležitosť diskusie.

Ide o diskusiu, ktorá v tomto prípade súvisí s vážnou svetonázorovou témou a otázkou: evolucionizmus alebo katastrofizmus? Resp. evolucionizmus alebo duchovno-náboženské pohľady na svet? Táto téma sa totiž rieši na mnohých blogoch v oddelení vedy.

To, čo som zaregistroval na viacerých blogoch – teda nekorektný spôsob diskusie zo strany určitej skupiny blogerov a prispievateľov – je príznačný aj pre širokú oblasť v oficiálnych médiách a, špeciálne vo vede i v školstve, v oficiálnych vedeckých a vedecko-pedagogických materiáloch ako napr. v ročenkách, správach z konferencií, bulletinoch i na portáloch, ktoré sa venujú vede, histórii a filozofii..

Keď sa objaví nový autor a uverejní názor, ktorý nesúhlasí s oficiálnymi poučkami - je zle! Ešte horšie je, keď taký článok alebo iný príspevok vyslovene polemizuje s určitou paradigmou alebo aspoň kladie otázky na sporné závery, či dokonca prináša novú teóriu. Podobne je to s už zabehnutými autormi takýchto „polemických“ blogov a iných materiálov, ktorí, namiesto vecnej diskusie, musia čeliť často chaotickým, ale zdá sa dobre premysleným (a vzájomne podporovaným) príspevkom charakteru znevažovania a spochybňovania oponentových zdrojov.

Evolucionizmus vládne médiám i školstvu a vede – to je nepochybný fakt. Treba však povedať, že nie všetci spisovatelia a novinári, pedagógovia a vedci sú presvedčení o absolútnosti tohto svetonázoru – a majú na to dosť argumentov – od výskumov cez teóriu až po ucelené systémy názorov. A práve mnohí evolucionisti sa v tlači a na internete, na diskusných fórach a blogoch, ale aj vo vedeckých bulletinoch pasujú za neomylných Strážcov Absolútnej Pravdy. Samozrejme tej evolucionistickej. Tej vraj dokázanej!!!

Metodika a postupy týchto Strážcov sú často typicky podobné:

Nepohodlný bloger, či autor je, priamo alebo nepriamo, zaškatuľkovaný a „onálepkovaný“. Je zaradený medzi šarlatánov, priaznivcov akejsi (náboženskej, nacionalistickej či inej pseudovedeckej...) propagandy či fanatických „istov“ a p.

Diskutujúci, zvyčajne zástancovia evolucionistického modelu, len na základe mien výskumníkov, spisovateľov a vedcov na ktorých sa odvoláva autor iného názoru, ohodnotia uvedenú tému či článok ako účelový „zlepenec“, pseudovedeckú fantáziu alebo mystifikáciu. Všetci alebo väčšina zdrojových autorov je opečiatkovaná pejoratívnymi pojmami ako: podvodník, mystifikátor, prívrženec zastaralej doktríny; v lepšom prípade ako: nedokázané..., vyvrátené... teda tými pravými odborníkmi. Ako konkrétne došlo k vyvráteniu, sa samozrejme od diskutujúceho nedozviete – ani o polemike k tejto veci – kde, v akom článku či ročenke prebiehala. Proste – nič vecné a konkrétne. Iba „definícia podvodníctva a mystikácie“ tak by som povedal.

Mohlo by sa zdať, že je to aj v dôsledku toho, že kritikovi práce chýbajú súvislosti. Z neznalosti celku. Alebo z neznalosti oponentových zdrojov. Možno však zdroje väčšinou pozná, ale z nedostatku času, či „opovrhujúc nimi“ má iba povrchné poznanie. Možno je to naozaj tak.

Ale často je to aj z „menej ušľachtilých“ dôvodov: Nezávisle na téme sa objavujú príspevky, úplne mimo hlavnej témy, alebo síce súvisiace s témou, ale zámerne vytrhnuté z kontextu. Často sú vyriešené, a veľmi rýchlo, systémom „A JE TO!“ - s autoritatívnym záverom.

K problematike sa v diskusiách teda pristupuje akosi „odzadu“ – od jednotlivého k všeobecnému. Diskutér vytrhne určitú separátnu alebo úplne čiastkovú podtému a „dokazuje“ aký je ten názor „bludný“; o aké „naprosté nezmysly“ ide. Potom sa urobí ten „správny záver“ – lebo to „dokazujú všetci skutoční vedci, bádatelia“ – rozumej – „tí jeho svetonázoroví“ kolegovia – samozrejme väčšinoví. V systéme odpovede, ktorý som nazval A JE TO, pravdaže málokedy uverejní konkrétne zdroje, o zdrojoch protistrany ani nehovoriac. A ak áno, tak v štýle: kdesi som čítal podivný článok..., ja tiež, veď to propaguje „..izmus“. Keď sa človek s otvoreným duchom pozrie poriadne zistí, že aj k tejto separátnej téme existuje veľké množstvo naozajstných vedeckých prác – aj z protichodného tábora (dokonca majúcich „vedecké imprimatur“!). Ale je nevyhnutné hľadať a nájdené neobísť iba povrchným nahliadnutím. Žiaľ, takýchto prác je, z pochopiteľných dôvodov dominancie evolučných smerov – navzájom sa podporujúcich a podopierajúcich sa – oveľa menej ako tých „klasických“. Buďme konkrétnejší v polemike evolúcie-katastrofizmu:

Položme si otázku: Kto z diskutujúcich naozaj preštudoval (nie „iba“ prečítal dôležité časti či celú), - rozhodujúcu prácu darvinizmu: O VZNIKU DRUHOV? (napr. Čes.akademie 1913). Ale aj novšie vydania?

Kto preštudoval jednu z najdôležitejších prác „pioniera katastrofizmu“ G. Couviera: Rozprava o převratech kůry zemnej? (r. 1836, novšie som nenašiel; veď načo „mýliť ľudí“, pravda?) ... „Načo by sme čítali také zastaralé?“ pýtajú sa evolucionisti. Nazvame ho „pavedec“!

Nuž ale vynikajúca je práca autora, Edward Larson (Evolúcia,2006) ktorého nemôžme považovať za katastrofistu, ba práve naopak; ale veľmi plasticky a objektívne popisuje obdobie 19. a prelomu 20.storočia, až do 30-tych rokov. Kto ju z diskutujúcich preštudoval? Dozvieme sa, že história evolučnej vedy nezačína bioĺógiou ani Darwinom ale mnohými prelomovými objavmi geológie, paleontológie. Takmer 100 rokov viedli vedci (aj Couvier a ďalší) spor ako evolúcia funguje, a boli to veľmi ostré ale plodné debaty. Žiaľ neboli korektne zavŕšené, aby niekto rozriešil, kto sa viac blíži k „objektívnej pravde“; tak sa až v 30 – tych rokoch prijal akýsi konsenzus. A tým to načas zhaslo! Z teórie, ktorá z určitých dôvodov „zvíťazila“ sa postupne vyvinula takmer nespochybniteľná náuka. Tá presiahla prakticky do všetkých odborov vedy, školstva či filozofie. Vedci predsa však do dnes debatujú o detailoch tejto teórie; ani v celej vedeckej spoločnosti, ani v „laickej“ obci doteraz nejestvuje zhoda! „Pes je zakopaný“ práve v „oných domnelých detailoch“, ktoré často spochybňujú zavedené „náuky“. A dvíhajú adrenalín „akademikom“.

Mohli by sme takto hľadať ďalšie a ďalšie materiály z odborov, ktoré s témou polemiky evolúcie-katastrofizmu súvisia. Oficiálne pramene sú teda známe. Dajú sa však overiť aj inak, ako nalistovaním príslušnej pasáže v knihe či encyklopédii?

Čo možno považovať za oficiálny prameň? Ak za oficiálny prameň považujeme trebárs odbornú publikáciu, alebo encyklopédiu, môžeme určitú informáciu z článku v novinách či na internete porovnať s autoritatívnym vysvetlením odborníka. Pri alternatívnom, dynamickom prístupe bádania to však nestačí – veď často tie autority spochybňujeme. Overujeme tak, že hľadáme ďalšie odborné pramene – napríklad zo štúdií, ročeniek, konferencií, dizertačných prác doktorantov, ap. – tam sa už často objavujú rôznorodé fakty i polemické názory, či závery, ktoré v „hlavnej“ odbornej knihe nenájdete. Sú to tiež oficiálne pramene, ale ťažšie dostupné.

Potom sú tu aj portály archívov, kde sa dostanete tiež k oficiálnym dokumentom, ale musíte užšie spolupracovať, čo je často problém. Zaujímavé sú niektoré zahraničné stránky s dokumentmi, kde však tiež musíte byť aj prispievateľmi – alebo platiť určité poplatky. Aj do fyzických archívov alebo historických zbierok popri múzeách sa dá dostať, ale pokiaľ nie ste historik či archeológ s preukazom, je to ťažké alebo aj nemožné... Teda nie je „oficiálne ako oficiálne“.

Nakoniec, sú tu zdroje, ktoré sú akoby „mimo oficiality“. Napríklad slovenskí baziliánski mnísi sa dostali pri štúdiu v Ríme k nie veľmi známym a bežným dokladom o cirkevnej i civilnej histórii Uhorska. Ukázalo sa, že tá bola výrazne odlišná od oficiálnej verzie, známej z učebníc a skrípt. Jeden z nich napísal o tom knihu (VladimiRus de Juxta Hornad: Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska, 9.-18.storočie, Košice 2004). Pozn: Podkarpatsko si nemýľme so Zakarpatskou Ukrajinou! Pod-karpatsko = krajiny zo všetkých štyroch strán Karpát.

Onedlho nastal v kruhoch cirkevných ale aj civilných historikov poplach – a začalo ich šikanovanie, ktoré pokračuje až dodnes. Kniha tohto baziliána je však faktograficky vynikajúco zdokumentovaná. Prináša historické dokumenty, tiež signované doklady a fotokópie, mapy ap., ktoré si každý kto chce môže overiť.

Fascinujúce je, že v podobnom duchu o dejinách Uhorska píše aj slovenský dramatik 19.storočia Jonáš Záborský, o ktorom nielen laici ale aj historici netušili(!?) že bol autorom dejín Uhorska (s presahom do širšieho okolia, vrátane Čiech, Moravy a Rakúska) doslova monumentálnej práce: Dejiny kráľovstva Uhorského. Knihu vydali, žiaľ, až v r.2013. Z toho je logické, že zaiste nemohli od neho opisovať.

V oboch týchto prípadoch, časovo nezávisle na sebe, o diametrálne odlišných dejinách strednej Európy a ich národov vrátane Slovanov, hovoria doteraz málo známe (zámerne? „zabudnuto“?) publikácie dokumentárne vynikajúco podložené. Nejde o žiadnych „snílkov“ ani „národoveckých blúznivcov“ či konšpirátorov určitého ...“izmu“. Však typické je dusivé ticho oficiálnej historiografie. A systematická – profesná i ľudská likvidácia – nositeľov nového pohľadu!

Na záver tohto, zaiste nezáživného článku, ktorý však považujem za užitočný, chcem zhrnúť asi takto:

Zmysluplná polemika na určitú tému by mala začať „od všeobecného k špecifickému“. Od rámca príslušného názoru (teórie, pozorovania,..) k špecifickým témam až detailom – nie naopak. Obe strany by mali, hlavne v počiatku polemiky, ale aj neskôr v priebehu diskusie, akceptovať zdroje oponenta a vyhnúť sa invektívam a osobným atakom a na cti utŕhaniu. Vytvorili ich zväčša vedci, alebo určité tímy v spojení s filozofmi či pedagógmi a spisovateľmi. To platí aj pre evolucionistické zdroje. Uznávame ich (hoci môžeme mať voči nim výhrady), asi aj preto, lebo sa s nimi zoznamujeme v školskom systéme, ktorým sú preferované!

Takýto prístup sme oprávnení žiadať aj od protistrany.

Až v priebehu rozvíjajúcej sa polemiky a diskusií sa prechádza k parciálnym „problémom“. Opäť so znalosťou a uvedením zdrojov („Čítal som článok... zdroj, odkazy na seriózne ďalšie zdroje. Aj váš článok som čítal... máte zdroje? A čo ďalej s tým – ako to rozriešime?...).

Z vyššie uvedených dôvodov som sa preto rozhodol, že pôvodne v dvoch cykloch plánovanú sériu článkov zatiaľ neuverejním. Ide o ucelený seriál, podobne ako kniha, ktorá prezentuje iný pohľad a dosť kompaktnú teóriu. K obidvom publikáciám som sa snažil postaviť veľmi poctivo a venoval som veci nemalú energiu. Preto neumožním, aby témy a tézy ktokoľvek nedôstojne pošliapal, ako sa hovorí v Čechách „rozsápal v drápech“. Už to urobili s ukážkou jednej kapitoly. Presne podľa vyššie popísanej „metodiky“.

Podobne to (tú diskusiu na mojom a na niektorých blogoch) vidia niektorí moji priatelia a známi, hoci mnohí z nich výslovne nesúhlasia s konceptom, ktorý predkladám! Aj medzi nami prebiehajú diskusie – ale dosť iným spôsobom. A vieme ich aj – v mnohých čiastkových témach – aj zakončiť! S mojim „pohľadom“, ale často aj s „ich pravdou“, o ktorej som sa presvedčil.

Boli však zhrození tou atmosférou. Krútia hlavou nad tým, že do tak nastavenej atmosféry chcem prispieť svojim dielkom. Majú asi pravdu.

Jedným z účelov blogu a zverejňovaných článkov malo byť, že mali nadväzovať a byť akýmsi voľným pokračovaním uvedenej publikácie. Pre ľudí, ktorí majú záujem o iné poznatky, ktorí o tom čosi vedia, ale majú na vec rôzne pohľady. Samozrejme aj pre vyslovených oponentov. Lenže, je stratou času, pre obidve strany, keď sa to deje diskusiami typu „Čo bolo skôr - vajce, či sliepka?“, alebo typu A JE TO! Ináč povedané – profánnymi "rádobytémami" a spôsobmi ich podania.

Pokiaľ sa rozhodnem plánované články definitívne neuverejniť na tomto fóre, oznámim to. Sú aj iné spôsoby prezentácie.

Postupne možno ešte napíšem zopár článkov - ako reflexiu k čiastkovým témam, ktoré nadhodili niektorí diskutujúci. Snáď sa zmení atmosféra...

Poznámka: K článku som, z pochopiteľných dôvodov, neotvoril diskusiu.

Autor: Marián Kapolka | úterý 5.9.2017 10:01 | karma článku: 8.82 | přečteno: 269x

Další články blogera

Marián Kapolka

Polemiky o evolúcii.- 4. „Šialene dlhý“ vek Zeme ako dôsledok ďalších metód

Po rozbore metódy rádioaktívneho uhlíka pristúpime k ďalším dvom metódam - draslík-argón a urán-olovo, na stanovovanie veku od miliónov až po miliardy rokov. Preskúmame polemiku okolo datovania hory Sv.Heleny.

20.9.2017 v 17:14 | Karma článku: 6.55 | Přečteno: 181 | Diskuse

Marián Kapolka

Polemiky o evolúcii. – 3. Problémy a pochybnosti o rádiouhlíkovej metóde

V predchádzajúcom článku sme stručne zopakovali a zhodnotili metódu rádioaktívneho uhlíka pri určovaní veku v geochronológii. Aké sú teda konkrétne pochybnosti o tejto metóde?

19.9.2017 v 21:13 | Karma článku: 8.06 | Přečteno: 258 |

Marián Kapolka

Polemiky o evolúcii. – 2. Geochronológia a metóda rádioaktívneho uhlíka

Geochronológia - stratigrafia a rádiometrické metódy sú jedným z pilierov evolucionizmu. Aké sú ich predpoklady, problémy a obmedzenia? Aké sú konkrétne pochybnosti o metóde rádioaktívneho uhlíka C-14.

19.9.2017 v 19:43 | Karma článku: 5.76 | Přečteno: 129 |

Marián Kapolka

Polemiky o evolúcii.- 1. Vedci sú veľmi skeptickí

Hlavné body polemiky svetonázorov. O čom sa diskutuje? Sú nejaké závery z polemík? Články z novej série nájdete v rubrike: Polemiky o evolúcii.

19.9.2017 v 17:12 | Karma článku: 8.61 | Přečteno: 220 |

Další články z rubriky Věda

Dana Tenzler

Těžba nerostů na asteroidech – sen nebo realita?

Pod pojmem asteroid si jistě většina z nás vybaví hrozivého obra, schopného jedním úderem vyhladit většinu naší civilizace. Některé asteroidy by ale mohly být opakem. Mohly by se zasloužit o náš blahobyt. (délka blogu 5 min.)

21.9.2017 v 8:00 | Karma článku: 18.53 | Přečteno: 368 | Diskuse

Marián Kapolka

Polemiky o evolúcii.- 4. „Šialene dlhý“ vek Zeme ako dôsledok ďalších metód

Po rozbore metódy rádioaktívneho uhlíka pristúpime k ďalším dvom metódam - draslík-argón a urán-olovo, na stanovovanie veku od miliónov až po miliardy rokov. Preskúmame polemiku okolo datovania hory Sv.Heleny.

20.9.2017 v 17:14 | Karma článku: 6.55 | Přečteno: 181 | Diskuse

Marián Kapolka

Polemiky o evolúcii. – 3. Problémy a pochybnosti o rádiouhlíkovej metóde

V predchádzajúcom článku sme stručne zopakovali a zhodnotili metódu rádioaktívneho uhlíka pri určovaní veku v geochronológii. Aké sú teda konkrétne pochybnosti o tejto metóde?

19.9.2017 v 21:13 | Karma článku: 8.06 | Přečteno: 258 |

Marián Kapolka

Polemiky o evolúcii. – 2. Geochronológia a metóda rádioaktívneho uhlíka

Geochronológia - stratigrafia a rádiometrické metódy sú jedným z pilierov evolucionizmu. Aké sú ich predpoklady, problémy a obmedzenia? Aké sú konkrétne pochybnosti o metóde rádioaktívneho uhlíka C-14.

19.9.2017 v 19:43 | Karma článku: 5.76 | Přečteno: 129 |

Marián Kapolka

Polemiky o evolúcii.- 1. Vedci sú veľmi skeptickí

Hlavné body polemiky svetonázorov. O čom sa diskutuje? Sú nejaké závery z polemík? Články z novej série nájdete v rubrike: Polemiky o evolúcii.

19.9.2017 v 17:12 | Karma článku: 8.61 | Přečteno: 220 |
Počet článků 6 Celková karma 8.36 Průměrná čtenost 269

 

  Narodený  r.1954 v Poprade. Stredná škola v odbore chémia vo Svite (Slovensko).  Študoval som experimentálnu a kvantovú fyziku na Prírodných vedách v Košiciach a neskôr matematiku a pedagogiku. Do r.2005 som učil, neskôr aj podnikal. Teraz som oficiálne na dôchodku, bývam vo Vysokých Tatrách.

 Súkromne sa 3  desaťročia zaujímam o témy nekonvenčnej vedy, filozofie, histórie a náboženstva, o záhadné a nevysvetliteľné fenomény. Tiež o oblasť ortodoxnej ale aj "romantickej" mytológie. Úvahy, články a poviedky k uvedeným témam som vydával formou samizdatov pre úzky okruh záujemcov, neskôr aj na niektorých portáloch zaoberajúcich sa mytológiou, RPG a históriou (napr.Srdce Erinelu, Slovanská beseda...) Vyšla mi kniha "Poslanie Strážcov Alatyru" - na motívy mýtických dejín Praslovanov ( vo vlastnom nákkade, Pectus 2010). V roku 2016 som spracoval vedecko-populárne témy z oblasti alternatívnej vedy a histórie, novej chronológie svetových dejín a príbuzných disciplín, s využitím interdisciplinárneho prístupu. Texty som ponúkol vydavateľstvám a tak vyšla kniha: VŠETKO BOLO INAK - Pravek sa nekonal, Eko-konzult 2016. Mám záujem podeliť sa o novátorské poznatky a prístupy z knihy, na vašom portáli, prípadne založiť blog s novými nadväzujúcimi témami i podnietiť diskusné fórum...

Úryvky z knihy, tiež nadväzná štúdia, boli tiež propagovavané na portáli CEZ-OKNO, ktorý sa zaoberá prehistóriou, ezoterikou a alternatívnym výskummom dejín a civilizácie: v rubrike ARCHEO+/Marián Kapolka

V blogu na tomto portáli by som sa chcel zamerať podrobnejšie na oblasť tzv. Novej chronológie - "skrátených" dejín, čo bola jedna z podtém uvedenej publikácie. Tiež rozvinúť oblasť vznikajúcej novátorskej kozmológie dr. Donalda E.Scotta "Elektrického vesmíru", s čím súvisí aj neortodoxný výskum prehistórie a starovekých civilizácií.



Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.